Ľubovnianske múzeum - hrad

Adresa: Zámocká 22, 064 01 Stará Ľubovňa
Tel.: 052/43 224 22
Mob.: 0910 340 050
Email: info@hradlubovna.sk
Web: www.hradlubovna.sk

Ľubovnianske múzeum je kultúrnou inštitúciou Prešovského samosprávneho kraja. Vzniklo v roku 1956 a v súčasnosti patrí k jedným z najnavštevovanejších múzeí na Slovensku. Múzeum tvorí hrad Ľubovňa a ľubovniansky skanzen.

Hrad Ľubovňa bol postavený po roku 1292 z iniciatívy uhorského kráľa Ondreja III. V 16. storočí bol prestavaný na veľkolepú renesančnú pevnosť. Do histórie hradu sa v ďalšom období zapísali príslušníci významných uhorských i poľských šľachtických rodov - Drugethovci, Kmitovci, Lubomirskí, Raiszovci, Zamoyskí. Viac ako 350 rokov na hrade sídlili poľskí správcovia zálohovanej časti Spiša (1412-1769). Na hrade boli uschované poľské korunovačné klenoty (1655-1661). V roku 1768 spoznal hradné väzenie slávny dobrodruh Móric Beňovský. Posledným majiteľom hradu bol poľský šľachtic gróf Ján Zamoyski, ktorý mal za manželku španielsku princeznú Isabelu de Bourbon-Zamoyskú, neter španielskeho kráľa Alfonza XIII. Po náročnej rekonštrukcii je sprístupnený celý areál hradu, vrátane najrozsiahlejšieho objektu, ktorým je renesančný palác. K najcennejším častiam hradu patrí hlavná veža, ktorá sa zachovala ešte zo stredovekých čias. Rozsiahlejšie expozície sú venované histórii hradu, cechom a remeslám, ako aj posledným majiteľom hradu Zamoyským. Od mája 2013 je hrad Ľubovňa prístupný aj nevidiacim a nepočujúcim.

Ľubovniansky skanzen
Neopakovateľnú atmosféru dotvára pod hradom Ľubovňa situovaná národopisná expozícia v prírode Ľubovniansky skanzen. Približuje krásu ľudovej architektúry Spiša a Šariša. Jeho objekty pochádzajú z prvej tretiny 20. storočia. Popri obytných dreveniciach, škole a hájovni sa v areáli skanzenu nachádzajú aj hospodárske objekty (maštale, stodoly, sýpky) a technické stavby (kováčska vyhňa, mlyn, dielňa stolára). Jednotlivé drevené domčeky dokumentujú spôsob života našich predkov, týkajúce sa ich zvykov, zariadenia príbytkov či konkrétnym najčastejšie rozšíreným hospodárskym činnostiam. Najvzácnejší objekt expozície, zrubový gréckokatolícky kostolík z Matysovej z roku 1833, zasvätený sv. Michalovi Archanjelovi, patrí k významným pamiatkam drevenej cirkevnej architektúry na východnom Slovensku a je národnou kultúrnou pamiatkou. Skanzen je taktiež prístupný nevidiacim.