Hniezdne-Nižné Ružbachy-Vyšné Ružbachy-Podolínec

Vzdialenosť Stará Ľubovňa-Podolínec: 20 km
Spôsob dopravy: autobus, vlak, automobil,
P
oradí Vám: Turistická mapa 103 Spišská Magura-Pieniny

 

 

Necelých päť kilometrov od Starej Ľubovne ležalo významné stredoveké mestečko - Hniezdne, ktoré získalo mestské výsady už v r. 1412. Dnes je to dedinka, ktorej zašlú slávu pripomínajú už iba meštianske domy na námestí zo 17.-19. storočia. Pôvodne renesančný kostol Sv. Bartolomeja na začiatku 19. st. úplne prestavali v klasicistickom duchu.
Ďalším putovaním sa dostanete do Nižných Ružbách, dominantou ktorých je ranogotický kostol z 13. st. a klasicistický kaštieľ s retardovanými rokokovými prvkami z prelomu 18.-19. st. Ak sa rozhodnete Vašu cestu na chvíľočku zmeniť, zájdite do dedinky Vyšné Ružbachy. Ponúkne Vám rozvinuté služby cestovného ruchu, kvalitnú kúpeľnú starostlivosť, celoročné možnosti športového vyžitia a pohladí dušu v unikátnom sochárskom sympóziu.

Podolínec

Spiš patril v stredoveku medzi kraje s najhustejším mestským osídlením na Slovensku. Preto asi nikoho neprekvapí, že na území dnešného okresu Stará Ľubovňa ležali až tri mestá.

Jedným z nich je Podolínec - mestská pamiatková rezervácia. Turistu isto upúta malebné námestie s renesančnými domami zo 16. st. Pozornosť si zaslúži dom č. 15, pôvodne gotická stavba z 15. st., ktorý začiatkom 17. st. upravili. Farský kostol pochádza z konca 13. st. (údajne z rokov 1295-1298), prestavaný bol v 2. polovici 14. st. a neskôr renesančne upravovaný, hlavne po požiari 1684. Nazrite dnu a uchvátia Vás stredoveké nástenné maľby - národná kultúrna pamiatka. Za ním sa nachádza kláštor a kostol piaristov v barokovom štýle. Postavil ho v rokoch 1647-1651 staviteľ Pochsberg z Viedne.

Návštevník sa zaiste pristaví aj pri mestských hradbách, ktorých južná časť sa takmer úplne dochovala. Opevnenie mesta dokladá listina z r. 1292, v ktorej sa ukladá obnova hradieb.

Iba málokto vie, že v Podolínci stál v minulosti hrad. Spomína sa v dokumentoch z 15 až 18. st., spočiatku ako pevnosť, neskôr ako sídlo hospodárskej správy dedín podolínskeho panstva. Podľa zachovaných dokumentov vznikol začiatkom 15. st. Vtedy sa totiž Podolínec dostal do vlastníctva kráľovského tajného sekretára Imricha Perényiho, ktorému kráľ Žigmund dovolil roku 1409 postaviť vnútri mestských hradieb hrad alebo pevnôstku. Napriek tomu, že v r. 1410 panovník Perényimu mesto odňal, dá sa predpokladať, že stavba hradu sa už začala a že ho v krátkom čase aj postavili. Možno tak usudzovať z toho, že ho nedobili ani Jiskrove vojská. Hrad však postupne strácal svoj význam a už v r. 1765 ho obývali iba čiastočne. Po návrate zálohovaných miest späť do Uhorska r. 1772 sa dostal do správy Košickej komory, ktorá však mala úradníkov hospodárskej správy na hrade Ľubovňa, takže hrad v Podolínci postupne pustol. Koncom 19. st. ešte stáli jeho múry, ale medzitým úplne zanikol. Málokto si všimne kaplnky Sv. Anny na mestskom cintoríne. Jej najstaršiu časť tvorila románska apsida z 13. st., ku ktorej začiatkom 14. st. pristavili gotickú oktogonálnu loď. Kaplnka na cintoríne v Podolínci má kľúčový význam pre stredovekú sakrálnu architektúru na Spiši.

(autor: PhDr.Peter Roth,PhD.)

Partneri

Partnerské mestá