Pobyt v karanténnej stanici nie je vôbec zadarmo.
Dobrý deň, odchádzam na dovolenku, môžem k vám doniesť svojho psa? - tak s takouto nevšednou otázkou sa na zamestnancov MsÚ, odd. životného prostredia, obrátil pred niekoľkými mesiacmi istý obyvateľ Starej Ľubovne. A s menšími modifikáciami si ju odvtedy vypočuli ešte niekoľkokrát. Ako okamžite zistili, dôvodom týchto zvláštnych prosieb bola nová karanténna stanica (KS) pre odchytených psov, ktorú v júni t.r. neoficiálne spustili do prevádzky.
„Naša odpoveď znela, samozrejme, nie! Karanténna stanica totiž v žiadnom prípade nie je psí hotel, slúži iba pre odchytených alebo nájdených túlavých psov na území Starej Ľubovne,“ objasnil nám ešte pred časom razantný postoj pracovníkov spomínaného úseku Miroslav Pristáš. No, ale keďže nás téma stanice a osudu jej obyvateľov vcelku zaujala, dohodli sme sa, že sa s ním na ňu pôjdeme niekedy pozrieť.
„UTAJENÁ“ STAVBA
A to „niekedy“ vyšlo nakoniec na posledný októbrový deň. V chladné slnečné ráno sme si teda do vaku zbalili fotoaparát a zbehli pred budovu pošty. Tam už na nás oboch čakal vedúci strediska zelene fy Ekos, ktorý má KS takpovediac pod palcom. Na vysvetlenie - kým jej zriaďovateľom je síce Mesto (hradí náklady na prevádzku z mestského rozpočtu), o kompletnú prevádzku sa už stará táto jeho „eseročka“.
„Umiestnili sme ju v takom prostredí, aby sme nerušili tak obyvateľov na Popradskej ul. ako i pracovníkov našej spoločnosti, ktorí v areáli pracujú. Navyše pre psov je tam vytvorené príjemné tienisté prostredie...,“ uvádza nás trochu do obrazu počas jazdy červeným Daewoom Ivan Gbur. A skutočne - kým sme sa dostali od brány až k nej, museli sme prejsť najskôr poriadne veľa krokov.
REŽIM
Mnohí ľudia si často myslia, že karanténna stanica a útulok sú rovnaké pojmy. Bohužiaľ, nie je tomu tak. Najpodstatnejší rozdiel spočíva v tom, že zatiaľ čo čakanie psa na adopciu v útulku nebýva striktne ohraničené, pobyt v tejto stanici so štyrmi kotercami áno.
„Pes v nej ostáva umiestnený maximálne 21 dní. V prípade, že sa o neho nikto neprihlási a nemá žiadny identifikačný znak, ponúkneme ho prostredníctvom mestských médií na adopciu. Bohužiaľ, pokiaľ o neho nik neprejaví záujem, bude utratený,“ opisuje nám smutný koniec nechcených chlpáčov vedúci strediska zelene. Ako dodáva, omnoho lepšie teda je, ak má na sebe napríklad obojok so známkou. „Podľa neho totiž vieme okamžite zistiť o akého psa ide a hneď na druhý deň osloviť jeho majiteľa. To bol vlastne aj prípad troch zo štyroch „klientov“, ktorých sme tu zatiaľ mali.“
Podľa platného prevádzkového poriadku však duše psov môžu putovať do zvieracieho neba (a ich telá do kafilérie) aj pred uplynutím spomínanej lehoty. Stačí, ak o tom na základe choroby, nákazy alebo zlého zdravotného stavu rozhodne veterinárny lekár. „Taktiež je možný aj ich odstrel príslušníkmi mestskej polície, ktorí vykonávajú odchyt - a to v prípade, že sa jedná o nebezpečné a zvlášť agresívne zviera,“ skompletizuje ešte možnosti utratenia I. Gbur.
BUDÚCNOSŤ
I keď naostro funguje stanica len niekoľko týždňov, už teraz sa dá povedať, že to bol krok správnym smerom. Okrem toho, že sa ulice „očistia“ od túlavých a možno aj nebezpečných či nakazených psov, spočíva jej ďalší benefit práve v ich ochrane. Pokiaľ sa ich totiž podarí umiestniť do náhradnej rodiny, dostanú svoju druhú, doslova „životnú“, šancu.
Možno teda aj kvôli jej dôležitosti sa s KS plánuje uskutočniť ešte niekoľko zmien. „V roku 2007 by sa malo v rozvojovom programe mesta schváliť osvetlenie a spevnenie príjazdovej komunikácie. Takisto máme v úmysle zamestnať na dohodu človeka, ktorý by psy trochu vychovával...,“ prezrádza nám tri najdôležitejšie M. Pristáš, od ktorého sa nám, keď sme skonštatovali, že by Stará Ľubovňa predsa len mohla mať niekedy v budúcnosti aj útulok (ako sa o tom pôvodne uvažovalo), dostalo takejto optimistickej odpovede: „Všetko je možné. Uvidíme, akým smerom sa to vyvinie, takže nereálne nevyznieva ani táto alternatíva...“
Text a foto (mv)
