Maďarský paprikáš, české utopence...

Od soboty do soboty (26. augusta - 2. septembra) trvalo v Starej Ľubovni veľké stretnutie mládeže zo siedmich štátov Európy a domáceho Slovenska. Za to, že k nám zavítala približne stovka mladých ľudí z Anglicka, Portugalska, Nemecka, Česka, Poľska, Maďarska a Ukrajiny, mohli tri veľké projekty tunajšieho centra voľného času – Kocka, Now, we are here a Equality.

„Vďaka nim tu dnes majú možnosť ukázať sa a prezentovať vlastné krajiny - tak kultúru, ako i svoje národné jedlá,“ povedala nám ešte pred začiatkom stredajšieho programu na pešej zóne riaditeľka CVČ Marta Hanečáková. Ako dodala, okrem toho, že tunajší obyvatelia za niekoľko minút spoznajú to, za čím by často museli cestovať stovky či tisíce kilometrov, je dôležité predovšetkým to, že sa jedni mladí ľudia stretnú s inými... „Je totiž určite lepšie raz vidieť a počuť, ako stokrát o čomsi čítať.“
„Decká sa jednoducho musia stretávať a zistiť, že už neplatí - keď neviem jazyk, tak si nemôžem s ľuďmi rozumieť. Jazyková bariéra je totiž to posledné, čo by si mali všímať, ak chcú niečo spolu robiť,“ potvrdil neskôr jej slová vedúci českej delegácie Pavel Zdráhal.
Zo stretnutia mali dobrý pocit ale aj iní účastníci. Spoznanie kultúr a obyčajov iných krajín si vysoko cenili predovšetkým Poliaci. Zástupca ukrajinskej strany, ktorá tu mala mimochodom najpočetnejšie zastúpenie (26 členov), si zase pochvaľoval „mätež“ jazykov: „Včera večer som napríklad naraz hovoril po slovensky, anglicky, maďarsky a ukrajinsky.“ No a na koniec ešte vyjadrenie vedúceho maďarskej delegácie Bál Jácint. Ten našich obyvateľov totiž pekne (síce nie magyarul ale English) pochválil: „Slováci sú veľmi príjemní a už sme tu stihli nadviazať veľa priateľstiev. No a naučili sme sa aj veľa nových slov...“ - (Napríklad?) „Nerozumiem, vitajte...“

Na záver ešte výpovede zástupcov jednotlivých krajín, ktorí nám prezradili, čo si pre svojich kamarátov, ale, samozrejme, aj náhodných okoloidúcich na pešej zóne pripravili...
Česká republika: - Pretože Česko je krajina známa predovšetkým svojim pivom, priviezli sme so sebou také špeciality, ktoré sa k tomuto nápoju jedia. T.z. studené predkrmy, chleby s olomouckými syrečkami, kyslé špekáčiky naložené v octe, známe aj ako „utopence“. 
Anglicko: - My prezentujeme to, čo je typické pre jednotlivé krajiny Veľkej Británie - z Walesu ich tradičné koláče, škótske sušienky a pre Anglicko známu pochúťku zo zemiakovej kaše a klobásy, ktorá v origináli znie Bangers and Mash.
Ukrajina: - V našom stánku mohli ľudia ochutnať tzv. grječku, čo je kaša z rastliny rastúcej len na Kryme. Urobili sme ale aj šalát, ktorý sa volá vinigret. Ide doň kapusta, cvikla.... je to čosi také ako boršč, ale bez vody. 
Portugalsko: - Už to máme síce takmer všetko zjedené, ale pre vašich obyvateľov sme mali prichystané celé menu - predjedlá, hlavné jedlo, dezert a samozrejme nemohlo chýbať ani víno – špeciálne Portské.
Nemecko: - Dá sa povedať, že reprezentujeme celé Nemecko a všetko, čo je pre neho charakteristické. Pripravili sme si teda na ukážku produkty, ktoré sú známe po celom svete - VW, Porsche, futbal, pivo... a (samozrejme) jedlá, ktorým dominujú najmä špeciálne syry.
Slovensko: - My sme si pre hostí pripravili bohatú ukážku slovenskej kultúry. Máme tu kroje, typické jedlá (napr. klobásu, slaninu, množstvo syrov, zo sladkých jedál zase lokše s makom, medovníky či buchty...), aby sme vlastne ukázali, ako sa kedysi u nás žilo. 
Poľsko: - Prezentujeme celú poľskú históriu od vzniku až po súčasnosť. Pochopiteľné nielen národné či typické jedlá – fasolka, krowky, halušky - ale aj ľudové kroje z Nového Saczu. 
Maďarsko: - U nás mohli ľudia ochutnať naše národné jedlo pozostávajúce z papriky a zemiakov: Paprikáš krumpli. Rozprával som sa s niektorými tunajšími ľuďmi a povedali mi, že bol veľmi dobrý...
Text a foto (mv)