Pred dvoma rokmi bola krv liečebným poriadkom zaradená medzi lieky. Má teda svoj kód, svoje evidenčné číslo, a samozrejme - aj svoju cenu. Jedna transfúzna jednotka erytrocytov stojí 1536 Sk.
Keď v roku 1665 previedol Angličan Richard Lower po prvýkrát prenos krvi medzi zvieratami, určite netušil, že potrvá dlhých 153 rokov, kým James Bludell uskutoční prvú zdokumentovanú transfúziu z človeka do človeka (neúspešne) a ďalších 89 rokov, pokiaľ sa Reubenovi Ottenbergovi podaria pokusy bez negatívnych reakcií. A pokiaľ by sa na ňu prišiel pozrieť dnes, pri pohľade na dokonale prepracovaný systém by určite na mieste odpadol...
PRED ODBEROM
Darovanie krvi začína vlastne už večer predtým. Odborníci totiž ako prvé pravidlo odporúčajú dobre sa vyspať. Bezprostredne pred odberom by mal každý povinne zabudnúť na cigarety, zvýšiť príjem tekutín (minerálky, ovocné šťavy, čaj, káva bez mlieka) a nik by naň nemal ísť hladný. „Môže sa jesť pečivo, chlieb, sucháre, toasty, ovocie a pod., ale zo stravy je potrebné vylúčiť potraviny s obsahom tuku... nehovoriac už o alkoholických nápojoch,“ dopĺňa v krátkosti to, čo sa smie a čo už nie, primárka odd. klinickej biochémie, hematológie a transfuziológie (OKBHaT) Ľubovnianskej nemocnice Valentína Redajová. Podľa jej slov musí byť darca úplne zdravý, vo veku 18 až 60 rokov (podľa rozhodnutia lekára i starší), neužívať žiadne lieky, „...a mal by to byť človek, ktorý neprekonal závažné infekčné ochorenia, resp. ktorý sa v posledných troch až šiestich mesiacoch nepodrobili nejakému chirurgickému zákroku.“
Samozrejme, vcelku normálnou situáciou býva, kedy pracovníčky oddelenia darcu, aj keď má záujem, odmietnu. Okrem bežných dôvodov - ako je vysoký tlak, málokrvnosť či rôzne virózy, býva ďalšou príčinou piercing a tetovanie. „Napríklad pri náušnici v uchu alebo na bruchu nemožno krv darovať pol roka od aplikácie. Piercing umiestnený v oblasti slizníc (na jazyku, v nose), je dokonca dôvodom na trvalé vyradenie z darcovstva krvi.“ Šesťmesačnú prestávku si podľa primárky musíte dať aj po endoskopickom vyšetrení, štyri týždne po doužívaní antibiotík a sedem dní po zubnom ošetrení. A dvere do odbernej miestnosti pre vás ostanú zatvorené i vtedy, keď máte herpes alebo menštruáciu.
ODBER
Aj keď teda spĺňate všetky vyššie uvedené kritériá, myslieť si, že vás to okamžite posadí do pohodlného kresla, je pravdupovediac trochu naivné. Ešte predtým totiž musíte (pravdivo) vyplniť dotazníky, nechať si zmerať tlak a dať urobiť krvný obraz. „Pokiaľ by sme na základe neho zistili, že sú krvné parametre mimo normálneho rozpätia, tak si dotyčného človeka pozveme do hematologickej ambulancie a okamžite to riešime,“ uvádza prvú výhodu darcovstva tmavočervenej tekutiny V. Redajová. Pokiaľ ste teda v úplnom poriadku, môžete si už sadnúť/ľahnúť do odberového kresla, kde vám zo žily odčerpajú 472 g, čo je asi 400 ml krvi. Samotný odber obyčajne netrvá dlhšie ako 5-7 minút a po celý čas ste pod odborným dohľadom.
PO ODBERE
Kým na zoslabnuté telo čaká neskôr malé občerstvenie, vaša krv putuje na 20 minút do veľkoobjemovej centrifúgy (na menšej fotografii vľavo). „V nej sa oddelia erytrocyty od plazmy. Tá sa následne zmrazí a krvinky sa použijú na transfúzne účely,“ vysvetľuje nám počas prebiehajúceho procesu V. Redajová. Ako vzápätí dodáva, každá „konzerva“ je potom testovaná ďalej... „Vyšetruje sa hladina pečeňových testov, krvná skupina a protilátky proti červeným krvinkám, robia sa dva testy na syfilis, a (samozrejme) aj na prítomnosť protilátok na HIV a hepatitíde typu B a C. Vo viacerých prípadoch sa nám už stalo, že sme práve vďaka nim zistili napríklad prekonanie žltačky.“ Krv, ktorá testmi „prejde“ sa nato uloží do chladničky a pri teplote 2-6 stupňov Celzia skladuje maximálne 42 dní.
ODBERATELIA
Len približne 30 % odobratej krvi ostáva v Starej Ľubovni, zbytok putuje na vývoz. V rámci nemocnice sú hádam najväčšími „spotrebiteľmi“ interné a doliečovacie oddelenie, ďalej chirurgia a ARO. Oproti minulosti rapídne klesla spotreba krvi pri operáciách. „Zrejme tie postupy, ktoré sú teraz zaužívané, sú pre tých pacientov šetrné a tie straty bývajú naozaj veľmi malé...,“ vysvetľuje nám šéfka oddelenia, ktorá si ešte pamätá časy, keď sa vo vstupnej hale HTO tiesnilo až 120 ľudí. Ako však dodáva, ona sama uprednostňuje, keď je ich tam predsa len o čosi menej. „My sme radi, keď k nám príde tých 30-40 darcov. Vtedy to aj im rýchlejšie ubehne, aj krv sa skôr spracuje... a pritom je to úplne dostačujúce pre našu nemocnicu.“
Text a foto (mv)
