Pre alkohol prišiel o všetko, dnes chce vystríhať iných

„Začal som piť už v 5-tich rokoch, keď mi otec dával pivo v nedeľu za obedom. Bol alkoholik, zomrel, keď som mal 12 rokov, na mŕtvicu. Mama bola krčmárka. Ja som kvôli alkoholu prišiel o rodinu, rozviedol som sa, stal sa bezdomovcom... Trikrát som sa v alkoholovom opojení pokúšal obesiť. Raz v Košiciach som celú noc visel len na špičkách, zvesili ma už úplne priduseného,“ spustil otvorene Anton Michalík, abstinujúci alkoholik, ktorého 9. augusta prijala prednostka Mestského úradu v Starej Ľubovni Klaudia Satkeová. 

PRIVEĽA KRÍŽOV
Takto otvorene o svojom pohnutom živote hovorí vlastne chodec Tono (ako ho všetci poznajú) všade, kde sa zastaví a hlavne tam, kde ho príjmu. Rozhodol sa oslovovať takto primátorov i starostov miest a obcí celého Slovenska, naprieč ktorým sa peši vybral symbolicky na Deň detí - 1. júna. „Nejde tu o nijakú stávku. Chcem na svojej ceste hovoriť o tom, kam až alkohol vedie a ukázať, že sa dá s ním skoncovať. Ak pomôžem aspoň jednému, má to zmysel,“ vysvetlil dôvod svojej cesty a zdôraznil, že ju chce zavŕšiť apelovaním na vládu, aby sa problematika alkoholizmu zaradila do povinných školských osnov. 
Na radnicu prišiel so 40-kilovým plecniakom, v ktorom má všetko, čo na život na cestách potrebuje i so zápisníčkom, kde zbiera povzbudivé slová. Táto cesta je vlastne jeho tretia, pred tromi rokmi ešte v čase, keď sa rád pozeral na dno pohárika a nemal kam ísť, prešiel vyše 700 kostolov na Slovensku a potom sa zastavil v Grécko-katolíckej charite v Prešove, kde prijal prácu murára. Tam však čoskoro vybadali jeho alkoholovú závislosť a na prahu 50-tky sa rozhodol pre liečbu. Minulý rok na ceste Slovenskom, keď prešiel peši 1570 km, už hrdo vyhlasoval, že abstinuje. Dnes je „čistý“ 19 mesiacov. „Okolo ciest vidím mnohé kríže, väčšinou starostovia vravia, že tam zomreli ľudia vinou opitého vodiča... A zastavím sa aj v miestnych krčmách. Niekde ma hneď upozorňujú, že tam či tam sa veľa pije. A nikto nerobí nič...“   

O VÝCHODISKÁCH
Anton Michalík v diskusii s prednostkou MsÚ, vedúcou školského úradu i koordinátorom pre protidrogovú činnosť z Okresného riaditeľstva Policajného zboru, hľadali spoločné konkrétne kroky pre naplnenie jeho „malej misie“. 
„Určite by sme vás radi privítali na niektorej besede s našimi deťmi v rámci vyučovania etickej výchovy či na rôznych protidrogových aktivitách,“ navrhla prednostka Klaudia Satkeová. Pripomenula tiež, že mesto sa nestavia problematike alkoholizmu (a drogám všeobecne) chrbtom. Takým malým dôkazom je i nedávne poskytnutie pracovných nástrojov liečebni na Prednej Hore a bokom nestojí ani polícia. „Máme rozbehnutý dlhodobý preventívny program, kde riešime nielen alkoholizmus, ale aj záškoláctvo, gamblerstvo... a od budúceho školského roka ho chceme rozšíriť o ďalšie dve školy v okrese a personálne naň pridať ešte dvoch policajtov,“ informoval Miroslav Matviak z OR PZ. Na stole majú aj projekt kontrol reštauračných zariadení, razie v nich zamerané hlavne na nalievanie alkoholu maloletým chcú v spolupráci s mestom i sociálnym oddelením robiť oveľa častejšie a nielen vo večerných hodinách. 
Názor chodca Tona, že mestá nerobia nič pre zlepšenie situácie a v školách sa deti neučia o zhubnej závislosti, poopravila aj vedúca školského úradu Eva Kollárová: „Aj z predchádzajúcej praxe v školstve viem, že u nás sa v rámci protidrogového programu robí veľmi veľa s deťmi. Tieto témy sa na školách vyučujú povinne, ale určite by sme privítali, keby ste prišli do tried priamo k deťom, lebo ste vlastne takým živým výkričníkom. “ 
Všetci sa ale zhodli na tom, že alkoholizmus je vážnym problémom, ktorý si zasluhuje väčšiu pozornosť, hlavne zo strany rodín a..., že je to beh na dlhé trate. Napokon aj Antonovi Michalíkovi trvalo celé tri desiatky rokov, kým sa rozhodol niečo so svojím životom urobiť. Stratený čas i daň, ktorú zaplatil (dodnes sa neskontaktoval so svojimi synmi a vraj už je aj starým otcom) je ale privysoká.
Text a foto (hm)