Potomok Raiszovcov daroval hradu veľkú cennosť

Ľubovnianski múzejníci už dlhšie pátrajú po potomkoch majiteľov hradu z rodu Raiszovcov, ktorí vlastnili hrad Ľubovňa v rokoch 1819 - 1880. Zachytenie stôp po ich potomkoch v maďarskej Baji ležiacej juhozápadne od Budapešti ich naplnilo nádejou, že práve k 700. výročiu hradu Ľubovňa pripravia pre milovníkov histórie ďalšie čriepky do mozaiky slávnych rodov. A ich úsilie nevyšlo nazmar, pred niekoľkými dňami prekročili hradné brány vzácni hostia - ďalší potomkovia rodu a neprišli s prázdnou rukou. Jeden z nich -  Ákos Endelmayer (na fotografii s riaditeľkou Ľubovnianskeho múzea Monikou Pavelčíkovou a kastelánom hradu Daliborom Mikulíkom) priniesol Starej Ľubovni vzácny dar – šabľu významného kapitána, vnuka priameho potomka majiteľa Juraja Félixa Raisza – Aladára (na dobovej fotografii).

„Sme nesmierne potešení, je to originálny kúsok, veľká vzácnosť,“ neskrýval radosť kastelán hradu. Potomok slávneho rodu žijúci v Košiciach ich potešil aj obrázkom hradu Ľubovňa od známeho autora Ladislava Medňanského. „Zistili sme, že potomkovia niekdajších majiteľov hradu žijú v Maďarsku, to sú po meči a po praslici – v Poľsku, tu na Slovensku – v Košiciach i v Amerike,“ prezradil nám, čo už vlastne vypátrali D. Mikulík. 
A práve nedávne stretnutie na tunajšom hrade sa vydarilo o to viac, že tunajší múzejníci vlastne dali dokopy potomkov, z ktorých niektorí sa nevideli viac ako 40 rokov (naposledy v detstve) a o tom, kde všade sa rozbehla ich slávna rodina, sa dozvedeli až z úst našich múzejníkov. Tí vkladajú veľké nádeje aj do stretnutia potomkov Raiszovcov z Ameriky (tí kedysi "za veľkú mláku" emigrovali), ktoré je naplánované na september t.r. v Maďarku, práve tam kde žijú potomkovia Raiszocov po mužskej línii. 
Tam naši podľa slov kastelána nebudú chýbať a nádejajú sa, že sa im podarí od našich južných susedov priniesť podobizeň majiteľov hradu a možno i ďalšie vzácne informácie. „Veľmi by sme si želali doplniť toto biele miesto histórie nášho hradu, pretože vlastne celé stáročia nikto nepátral po týchto majiteľoch. A každé poodhalenie je aj pre nás takým malým dobrodružstvom,“ dodal na záver D. Mikulík. 
Napokon vzácny meč určite na hrade neschovajú „pod kľúč", múzejníci sľubujú, že sa objaví možno aj s podobizňami majiteľov hradu z rodu Raiszovcov i ďalšími informáciami o nich, ktoré sú nateraz zahalené rúškom tajomstva, v najbližších mesiacoch vo výstavných expozíciách.
Text (hm), foto ĽM)