Skanzen pod hradom Ľubovňa je skvostom ľudovej architektúry. Už 23 rokov tu môžu návštevníci obdivovať jedinečné a originálne ukážky života z okolitých obcí. Správca tohto prírodného múzea Pavol Zamiška nám porozprával aj o problémoch, s ktorými zápasia, aby udržali objekty z dávnych čias „pri živote“.
Hlavná turistická sezóna sa skončila aj v skanzene pod hradom. Aká bola?
- Môžem povedať, že sa celkove vydarila. Hoci iné múzeá sa sťažujú na pokles návštevnosti, my sme zaznamenali už niekoľko rokov opačný trend. Teší nás, že od začiatku roka do konca septembra brány skanzenu prekročilo takmer 40 tisíc platiacich návštevníkov, oproti vlaňajšku o 1741 viac. Okrem slovenských turistov tu stále vo vyššom počte prichádzajú Poliaci i Česi.
Podobne ako na hrade aj u vás asi lákate turistov na príťažlivé podujatia...
- V skanzene sa stále čosi deje, najmä počas hlavnej sezóny. Už tradične je najväčší záujem o podujatie Hrad a skanzen deťom, ktoré je určené pre deti a školské zájazdy. Tohto roku ho absolvovalo okolo 4 tisíc žiakov. Aj na sv. Cyrila a Metoda tu prichádza až 1500 ľudí, no a vrchol a dôstojný záver hlavnej turistickej sezóny patril len nedávno Sviatku sv. Huberta. Popri týchto top akciách sa pravidelne organizujú aj menšie, napr. stavanie mája pri hájovni.
Vráťme sa ale ku vašim každodenným problémom. Keďže gro tu tvoria drevené objekty, skúste nám priblížiť ich údržbu i to, v akom stave vlastne sú.
- Sprístupnených je 16 drevených domčekov, ale celkovo ich máme 25, čo je na údržbu veľmi náročné. Najviac nás trápia drevené šindľové strechy, lebo sú najdrahšie. Treba ich udržať v takom stave, aby nezatekalo do dreveníc, pretože v nich sa tiež nachádzajú hodnotné cenné zbierky, ktoré treba chrániť. Tohto roku sme najviac - okolo 750 tisíc, investovali práve do opráv striech. A pritom ďalšiu veľkú položku tvorí údržba trávnatých porastov, ktoré sa rozprestierajú na ploche 5-hektárového areálu. Niektoré časti skanzenu museli byť až štyrikrát kosené, keďže zem je dosť premočená a tráva tu rýchlo rastie. Ak by sme tieto práce dali robiť firme, tak by sme sa nedoplatili, preto to robíme svojpomocne.
Ku skvostom skanzenu určite patrí kostolík z Matysovej, ktorý pochádza z 18. storočia... Vieme, že aj tu ste investovali.
- V kostolíku sa zreštauroval bočný oltár i ikona sv. Michala. Uskutočnil sa aj reštaurátorský výskum ikonostasu. Práve v týchto dňoch v rámci verejného obstarávania sa rozbieha verejná súťaž na firmu, ktorá by mala tieto práce robiť. Predpokladaný náklad predstavuje okolo 2 mil. Sk. Aby sme to zvládli, chceme tieto práce rozplánovať na viac rokov.
Darí sa vám na obnovu takýchto jedinečných pamiatok zháňať peniaze aj z iných zdrojov, napríklad aj z európskych?
- Z grantu ministerstva kultúry sme získali tohto roku financie na elektronický a protipožiarny zabezpečovací systém, ktorý bude napojený na kostolík, pokladňu i hájovňu, lebo starý 15-ročný systém už nevyhovuje. 50 % financií sme získali z grantu a druhú polovicu musíme dofinancovať sami. Na budúci rok chceme ešte získať prostriedky na úpravu amfiteátra. Hoci sa dá demontovať, chýba mu prekrytie. Budeme určite zháňať peniaze aj cez projekty.
Skončila sa hlavná sezóna, čo ak by mal niekto záujem o prehliadku skanzenu aj po nej?
- Nie je s tým problém. Prísť do skanzenu môže každý od 9. do 15. hodiny a na požiadanie objekty otvoríme. Ak by niekto chcel skanzen navštíviť cez víkend, treba sa vopred nahlásiť a objednať vstup.
Text a foto (eo)
