Jediný kláštor na území Slovenska, ktorý je sprístupnený verejnosti, zmení začiatkom budúceho roka svojho správcu. Namiesto Ľubovnianskeho múzea ho totiž od 1. januára bude spravovať už nezisková organizácia s pracovným názvom Cyprián – kultúrno-vzdelávacie centrum.
„Naším zámerom je revitalizovať kláštor a jeho okolie. Chceme sa teda vrátiť k mnohým funkciám, ktoré kedysi mal – či to už bolo pútnictvo, ubytovanie... Leitmotívom by mal byť aj zdravý spôsob života...,“ uviedol víziu do ďalšieho obdobia poverený správca tejto kultúrnej pamiatky Milan Gacík. Kláštor by totiž podľa neho mal ísť cestou aktívneho prepojenia cestovného ruchu a zároveň zachovania duchovna. „Nemal by teda podľahnúť komercii, ale nemal by zostať len múzejnou expozíciou.“
Ľubovnianske múzeum opúšťa múry kartuziánskeho a neskôr kamaldulského kláštora po ôsmich rokoch. A nerobí to s ľahkým srdcom. Podľa slov jej riaditeľky sa však situácia okolo jeho financovania stala už neúnosnou. „Začiatkom roka sme podmienky zmluvy prehodnocovali s Pamiatkovým ústavom Bratislava. Bohužiaľ, pravda je taká, že sú pre nás, najmä z ekonomického hľadiska, stále nevýhodné,“ uviedla na margo toho Monika Pavelčíková.Ako na vysvetlenie dodala, Červený kláštor bol totiž jediným múzeom na Slovensku, ktoré nedostávalo žiadnu dotáciu.
Kým si teda na seba nezarobil, financovali ho z príjmov Ľubovnianskeho hradu a skanzenu. „Keď sme si teda položili otázku pre a proti, vyšlo nám, že musíme radšej energiu investovať do areálu a pamiatok v našej správe. Preto sme sa rozhodli pôsobnosť v Červenom kláštore ukončiť.“
Kde nakoniec skončia vzácne exponáty, ktoré sa pod Tri koruny dostali najmä vďaka osobnej zaangažovanosti riaditeľky múzea, dnes ešte nie je známe. Pravdepodobne budú využité v rámci putovnej výstavy o Červenom kláštore , ktorá by mala byť prezentovaná Ľubovnianskym múzeom v Poľsku, Českej republike a Maďarsku.
Text (mv), foto (ĽM)
