Historické osobnosti mesta

Presný dátum narodenia Jána Kravsa nepoznáme. Historické fakty však posúvajú tento dátum do prvej polovice 16. storočia. Jeho rodičia Jakub a Margaréta boli mešťanmi Starej Ľubovne. V historických materiáloch sa objavuje najmä jeho otec, ktorý bol už v roku 1520 členom mestskej rady a v  rokoch 1546, 1549, 1551, 1554 a 1560 zastával aj úrad richtára.

Ján Kravs bol zvolený do mestskej rady v roku 1566 a 1667. Potom sa už v materiáloch mestského magistrátu nespomína. Zrejme už v tom čase odišiel do služieb spišského starostu na hrad Ľubovňa, kde bol neskôr menovaný do funkcie provizora  (správcu) hradu. Jeho prvou manželkou sa v tom čase stala Anna Wolkensteinova, ktorá zomiera v roku 1594. Pri príležitosti jej úmrtia bol kežmarským vzdelancom Jánom Frolichom napísaný zborník.

Dva roky  predtým  získal Ján Kravs od cisára Rudolfa II. šľachtický titul potvrdený armalesom 18.februára 1592, ktorý mu bol slávnostne odovzdaný na generálnej kongregácii v Levoči 6.septembra 1593. Dostal aj rodinný šľachtický erb, ktorý je v knihe erbov “Liber amikorum” v roku 1616 opísaný takto: Modrý štít so zlatou listovou korunou, na ktorej stojí biely pelikán s červeným zobákom, kŕmiaci tri mláďatá. Ta istá figúra je aj klenotom erbu. Prikrývadla  sú strieborno červené. Už len získanie šľachtického titulu svedčí o výnimočnosti rodáka zo Starej Ľubovne, podľa ktorej si zvolil aj predikát “de Lublo”

V písomných materiáloch sa spomína v roku 1614, kedy sa žení s Annou Segedy a hneď po svadbe odchádza do Košíc. Neskôr sa presťahoval do Trnavy, kde podľa archívnych záznamov zomrel niekedy medzi 15.augustom 1620 a 22.augustom 1622.

O tomto vzdelancovi a mešťanovi Starej Ľubovne vieme málo. Nevieme kde a kedy sa narodil. Vieme, že ako mladík absolvoval Veľkú krakovskú akadémiu.  Jeho meno sa prvýkrát spomína v mestskej knihe zmlúv v roku 1646, kde figuruje ako richtár. V tom istom roku sa  jeho pričinením mení úradný jazyk mestského magistrátu z nemeckého na poľský a poľština sa používa v písomnostiach mesta až do 19. storočia.
Wojtech Pruskovský vlastnil slušnú zbierku kníh, ktorú pri poslednej vôli odkazuje synovi Stanislavovi a nabáda ho k štúdiám na tej istej škole ako vyštudoval on. Nevieme, či ho syn počúvol, ale v roku 1691 sa Stanislav stáva richtárom mesta. Manželku Wojtecha Pruskovského nepoznáme, ale vieme, že mal dvoch synov. Starší Štefan sa venoval obchodu a mladší, už spomínaný Stanislav, mal ísť študovať. Okrem synov mal dve dcéry staršiu Hanušu a mladšiu Žofiu, ktorá sa vydala za správcu majetku kapitána hradnej posádky v Chmeľnici – pána Piatkovského.
Wojtech Pruskovský zomrel 28. mája 1669 a je pochovaný v hrobke pod kostolom.

(autor: Mgr. Pavol Mišenko)

Ján Kubašek sa narodil 15. 4. 1885 v Starej Ľubovni. Po ukončení ľudovej školy v rodisku navštevoval gymnázium v Podolínci a v Spišskej Novej Vsi, kde roku 1902 zmaturoval. V októbri 1902 odišiel do USA, kde pracoval ako bankový úradník v Olyphante. Roku 1908 sa rozhodol pre kňazské povolanie. V roku 1912 absolvoval štúdium teológie v Arcibiskupskom seminári sv. Jozefa v Yonkers. Za kňaza bol vysvätený 14. 2. 1919.

Ako kaplán pôsobil v slovenskej farnosti Najsvätejšej Trojice v Yonkers. Neskôr bol poverený jej správou, kde potom pôsobil až do svojej smrti 16. 6. 1950. Bol to neobyčajný pracovitý kňaz – národovec. Bol aktívny v slovenských spolkoch. Písal do krajanskej tlače. Bol jej spoluzakladateľom a v rokoch 1915 – 1919 predsedom Združenia slovenských katolíkov. Za jeho predsedníctva začal vychádzať tlačový orgán združenia – Dobrý pastier, do ktorého aj sám prispieval. Písal aj do iných slovenských časopisov – Jednota, Katolícky Sokol, Slovák v Amerike, Národné noviny. Pri kostole vo svojej farnosti postavil kláštor pre rehoľné sestry – dominikánky a modernú budovu osadnej školy. V roku 1927 oslepol, ale v pastorácii naďalej pokračoval. Od pápeža Pia XI. dostal osobitný dišpenz, slúžiť sv. omšu na česť Panny Márie, ktorej text sa naučil naspamäť. Pri 25. výročí jeho kňazskej vysviacky vysoko ocenil jeho prácu newyorský arcibiskup kardinál Patrick Hayes týmito slovami: “Tento kňaz vidí viac ako my, lebo hľadí na svet očami ducha.”

Ján Kubašek za prvej svetovej vojny stál v popredí úsilia o získanie samostatnosti Slovákov. Mal čulé styky s T. G. Masarykom a M. R. Štefánikom. Zorganizoval stretnutie slovenských kňazov so Štefánikom 20. 9. 1917 v New Yorku. Štefánik a Masaryk listom z 20. 11. 1918 sa zaviazali, že nový štát bude rešpektovať práva katolíckej cirkvi. Kubašek bol jedným zo signatárov Pittsburgskej dohody.

(autor: Ľubomír Ogurčák)